Umelec Faiza Magni narodený v Orani v Alžírsku je a maliar samouk fascinuje ju kmeňové umenie, perzské miniatúry a súčasná maľba, čerpá z nich inšpiráciu pri tvorbe svojich diel. Hovorí skúsiť „Preložte prostredníctvom svojich portrétov krásu a zložitosť žien“, symbolizujúci na jeho obrazoch bohatosť jeho odevov a doplnkov, všetky boli obdarené záhadným vzhľadom, ktorý nebol vyňatý z melanchólie, a všetky sa zameriavali na abstraktný výraz. Faiza Maghni žije a pracuje v ňom Paríž už viac ako desať rokov.
Narodil som sa v Orani v Alžírsku a teraz žijem v Paríži. Tento eklekticizmus ovplyvňuje moju estetiku, najmä kultúru a tradície môjho ľudu, bohatého stredomorského mesta, ktoré odráža vplyvy mnohých civilizácií, ktoré okupovali: španielskej, židovskej, arabskej, andalúzskej, osmanskej a francúzskej. Toto všetko zanechalo stopy, či už v architektúre, hudbe alebo životnom štýle všeobecne. Vo svojej práci sa snažím sprostredkovať určitý typ romantizmu inšpirovaného arabskou a perzskou poéziou, pričom ma inšpiruje kostýmami a účesmi miniatúr minulosti, ktoré považujem za plné jemnosti a umiernenosti. Tiež ma priťahujú symbolické významy, ktoré sa nachádzajú v kmeňových šperkoch, a tento štýl som objavil vo svojich obrazoch, ako sú napríklad rolnické žirafy v Barme, ktoré sú symbolom krásy a nútenej krutosti.
Maľba je už dlho viac-menej nevedomou a úplne zastretou túžbou, ktorá sa stala v budúcnosti prirodzenou. Fascinovaný perzské miniatúry, arabská kaligrafia, tiež tým, že kmeňové umenie a súčasná maľba, ktorý je inšpirovaný jeho prácou a vytvára svoj vlastný vesmír. Faiza sa snaží prostredníctvom svojich portrétov pretaviť krásu a zložitosť žien do svojich obrazov, kde symbolizujú bohatstvo šatníka a záhadné vyjadrenie ich look. Jeho zameranie na abstraktný výraz spája svet jeho portrétov.
Kreslím od detstva. Môj otec, amatérsky maliar, mi dal chuť maľovať a kresliť. Sledoval som, ako pracuje, zbožňoval som vôňu atramentu a papiera, pil vo svojom pokojnom a sústredenom prístupe. Medzitým ma mama naučila láske k čítaniu. Bola učiteľkou francúzštiny a mala veľkú osobnú knižnicu, najmä francúzskej literatúry. Sám som veľmi kontemplatívny, čo mi pomohlo ďalej rozvíjať môj vkus pre umenie. Ako tínedžera som sa začala zaujímať aj o módu. Nakoľko som sníval, kreslil som ženy v oblekoch, ako som sníval o tom, že sa stanem parížskym módnym návrhárom ako Yves Saint Laurent, keďže on sám pochádza z Oranu.
Na mojich obrazoch ozdoba vyjadruje postoje, ktoré sú niekedy vážne, niekedy strohé, niekedy bezstarostné a u iných je cítiť istý majestát. Na vyjadrenie mojej vlastnej intenzity sa často vytvára preháňanie. Niekedy môže byť oblek efektným pancierom a inokedy akýmsi skrytým svetlom a clonou, ktorá ho odhaľuje.
V mojom najbližšom kruhu sa na maľbu pozeralo skôr ako na hobby ako na povolanie. Začali ma brať vážne oveľa neskôr, keď som začal vystavovať svoje diela. Keby som sa nerozhodla odísť žiť do Paríža s manželom a dcérami, nemyslím si, že by som sa stala maliarkou. Príliš veľa rodinných konfliktov a sociálnych tlakov v krajine, ktorú milujem, ale ktorá je čoraz konzervatívnejšia, znemožňuje umelecký rast v medziach absurdnosti, kde je ženám uložená povinnosť.
Keď som uvidel prvé obrazy mladého Baya (Mahieddine), súčasníka Picassa, ktorý maľoval ženy tak naivne, divoko a slobodne. Okamžite som pocítil spojenie s jedinečnou silou a slobodou jeho práce. Teraz si uvedomujem, že práve toto ma na poslednú chvíľu inšpirovalo k maľovaniu. Tu je galéria neuveriteľných obrázkov.
